Zaujímalo by ma, ako ostatní členovia rodiny vnímajú zmenu, ktorá nastala v živote ich príbuzného a ako sa pozerajú na to, že niekto z ich blízkych má stómiu, ktorá im v niektorých prípadoch zachránila život. Aké zmeny nastali v rodinnom fungovaní?
Po operáciách som bola vnímaná ako chorá osoba a všetci brali na mňa veľký ohľad. Postupom času, ako som sa zotavovala, ma aj moja rodina začala brať ako samostatnú a začala som sa vracať k činnostiam, ktoré som pred ochorením vykonávala. Povedala by som, že moje ochorenie našu rodinu ešte viac spojilo a som im za to vďačná.
My sme s odstránením hrubého čreva počítali niekoľko rokov (vyše 10), pretože bolo plánované. Len sme netušili, že stómia bude trvalá - to sa zistilo až počas operácie. Takže obrovský smútok v celej rodine. Po príchode z nemocnice asistovali pri výmene vrecka všetci štyria členovia po dobu niekoľkých dní. Ale bolo to také prirodzené, že nám to nikomu nevadilo... Starým rodičom sme zatajili celú operáciu, aby nemuseli s nami prežívať bolesti, sklamania a zotavovanie. Plakali niekoľko dní. Teraz berieme stómiu, ako súčasť celej našej rodiny. Musíme ju brať so sebou na výlety, do mestskej dopravy, na rande a brať na ňu trocha ohľad. Ale už nie je témou dňa. Pretože každý deň prináša iné a nové starosti.
bezpośrednio na naszą przystań. ... Nieprzeczytane posty · Nowe posty · Aktywne wątki; Strefa .
